∞∞∞
V nekonečnom tieni ľudskej chamtivosti a pýchy bolo všetko, čo stálo v ceste temnote, ňou postupne pohltené. Jej nežný šepot plný všemožných sľubov vábil tých zranených a zradených do jej zdanlivo pohodlnej náruče, až si nevšimli, že ich pomaly začala škrtiť. Kým boli ponorení do neexistujúceho sna, všetko, čo ich kedysi robilo ľuďmi, sa utopilo v krvavom mori ich zabudnutých hodnôt. Nastala doba temna. A v tejto dobe existovala len jedna hodnota - moc. A s tou sa neradno zahrávať...
Mapa kráľovstva Krvavého ostrova
Kráľ chytil kráľovnú za ruku, venoval jej povzbudivý úsmev a spoločne sa vydali do temného lesa. V zovretí vzájomnej lásky sa mlčky utvrdzovali v tom, že to, čomu sa chystajú čeliť, je nevyhnutné. Stráže za nimi zatiaľ netrpezlivo čakali na ich návrat, pretože nik iný by sa do tohto lesa neodvážil vstúpiť. Avšak vládcovia Edírie nemali inú možnosť. Ak dokážu prejsť cez tento les, ocitnú sa tvárou v tvár samotnej kráľovnej víl. No keďže slúžil ako obranná bariéra pred votrelcami, cezeň sa mohli dostať len tí hodní. Po celý čas ich nesmelé, ale zato odhodlané kroky sprevádzal nepríjemný pocit, ktorý sa živil ich strachom.
Ani tá najteplejšia kožušina nedokázala zastaviť mráz na ich chrbte. Avšak obaja boli ochotní prekonať čokoľvek, čo ich čakalo, len aby ochránili to, čo milujú najviac na tomto svete. Aj napriek tomu, že to na tomto svete ešte nebolo.
A tak šli. Ruka v ruke spoločne kráčali lesom, ktorý nebol veľmi rád, že ich vidí. Číhali na nich rôzne nebezpečenstvá v podobe všelijakej zvery, od vlkov k zúrivým medveďom, ktorí ich naháňali. No nikdy - aj napriek tomu, že boli oveľa rýchlejší - ich nedobehli. Po čase pochopili, že to všetko nie je skutočné. Malo ich to len vystrašiť až do morku kostí. A fungovalo to, pretože ani raz nevedeli odlíšiť skutočnosť od prostej halucinácie. Avšak ani príšerné sny, ktoré sa hrali s ich hlavami, ich neodradilo od toho, aby kráčali ďalej. Držali sa tak pevne za ruky, až im obeleli hánky, no napriek tomu nedovolili, aby ich niečo teraz rozdelilo. Po čase, ktorý sa zdal byť ako večnosť, sa dostali na kraj lesa k čistinke. Celá sa rozprestierala pestrými farbami nádherných kvetov všade navôkol. Ihneď vedeli, že sa dostali k cieľu.
V jednej chvíli sa pred nimi zjavila žiara tak silná, až museli privrieť oči, inak by prišli o zrak. Akoby samotné slnko pred nimi stálo! Ihneď si uvedomili, že je to ona.
,,Buďte pozdravená, Clares, kráľovná víl," opatrne sa kráľ prihovoril k bielej a jasnej žiare, ,, Prišli sme za vami-"
,,Ja viem, prečo ste sem prišli. Osud je na vašej strane, vládcovia Edírie. Prešli ste cez les hrôzy, čo znamená, že ste hodní toho, aby sa vám splnilo jedno želanie. Ale vedzte, každé želanie si žiada svoju daň. Tak si vyberajte múdro, Fridrich a Anabella."
,,Nech to stojí aj môj život! Chcem, aby dieťa pod mojím srdcom malo možnosť žiť. Liečitelia jej nedávali veľké šance, no ja viem, že ak jej dáte šancu, urobí z tohto sveta lepšie miesto. Pravá dedička trónu!" bolestivo vykríkla kráľovná a kľakla si na kolená so slzami v očiach. Jej milovaný ju v okamžiku vzal do náručia.
Z tej žiari vyšla bosá, skoro neodetá žena s vlasmi dlhými až po zem. Len oni zakrývali jej najintímnejšie miesta. Jej večná krása sa nedala poprieť, šperky na jej krku a rukách ju len zdôrazňovali, no to nebolo to najkrajšie na nej. Bol to práve jej srdečný úsmev, ktorým ich obdarovala predtým, než si kľakla ku kráľovnej. Kráľovná víl položila ruku na brucho, v ktorom bola dedička trónu, a zatvorila oči.
,,Dedička trónu Edírie, Elmynda Bellator, okúsi život na tejto zemi. Matka jej daruje život, preto bude navždy jej dcérou. Narodí sa, aby bola na osoh všetkým. Kým bude svet víl existovať, bude s ním aj ona. No ak bude svet víl na sklonku skazy, Matka si svoju dcéru zoberie so sebou. Za splnenie tohto želania si ale vyžiada svoju daň. Nech k vám bude milosrdná."
A tú daň si vyžiadala hneď ako sa Elmynda po prvýkrát nadýchla. Anabella držala svoju milovanú dcéru v náručí a tento svet opúšťala s úsmevom na perách. Jej poslanie už bolo splnené.
No to na novonarodenú dedičku trónu ešte len čakalo...
