Ark 1 - Začiatok kapitoly: Kapitoly 1-5 - Ten čas, keď sa život zmenil
Legenda:
V dávnych časoch, keď svet ovládal chaos, sa z temnoty vynoril tvor menom Deramasu. Toto monštrum, stelesnenie zla, zničilo svet a pohltilo celý život na zemi. Rieky vyschýnali lesy horeli a národy upadli do zúfalstva.
Keď už všetka nádej vyzerala stratená, povstali dvaja hrdinovia: Tomaru, vládca Mesiaca, a Tema, vládca Slnka. Títo bojovníci, známi, ako prví Muteky, spojili svoje sily, aby čelili Deramasu.
Tomaru, ktorý ovládal vodu a počasie, a Tema, ktorý vládol ohňu a rastu prírody, spolu bojovali v dlhom a ničivom boji proti Deramasuovi. Zem sa triasla pod ich silou, hory sa rútili a znovu zdvíhali, a oceány sa rozdelili na dve. Na konci ich bojov porazili Deramasua a zapečatili jeho temnú silu hlboko v zemi.
Po víťazstve však v Tomarovom srdci začala rásť túžba po absolútnej moci. Veril, že ak spojí sily Slnka a Mesiaca, stane sa neporaziteľným bohom. Táto ambícia však rozdelila dvoch hrdinov.
Tema, ktorý chcel chrániť svet, bol nútený postaviť sa proti Tomaruovi svojmu bratovi. V divokom boji, ktorý nasledoval, Tema porazil Tomarua a zbavil ho jeho moci. Aby zabránil niekomu ďalšiemu pokúsiť sa získať túto moc, rozdelil elementy Slnka a Mesiaca do piatich menších síl: Oheň, Voda, Vietor, zem a Blesk. Každý z týchto elementov bol rozptýlený po svete, aby udržal rovnováhu.
Tema však vedel, že Tomaruova túžba po moci nezmizla iba bola utešená. Predtým, než zmizol zo sveta, zanechal za sebou proroctvo:
„Jedného dňa sa Tomaru vráti, aby si opäť nárokoval svoju moc. Keď tento deň príde, svet padne do chaosu a temnota opäť zhltne krajiny. Nikto z Mutekyov ho nebude schopný zastaviť. Jediný, kto sa môže postaviť proti Tomaruovi, je dieťa s jasne červenými vlasmi.“
Detstvo v dedine:
V malej dedine Mitsuky, skrytej medzi zelenými kopcami a hustými lesmi, žil jeden z najväčších kováčov, Katsura. Jeho zručné a silné ruky vyrábali z ocele a kameňa zbrane, ktoré boli známe po celej krajine. Katsura mal manželku Anri a spolu vychovávali tri deti, ktoré pre nich znamenali všetko. Kendo, najstarší syn, sa narodil s výnimočnou črtou – jasne červenými vlasmi, ktoré okamžite pritiahli pozornosť všetkých. Podľa legendy bol niekto s takýmito vlasmi predurčený na boj proti Tomaruovi. Mnohí ho považovali za vyvoleného, ale Katsura a Anri sa vždy snažili udržať svoje deti mimo pozornosti. Chceli, aby vyrastali, ako normálne deti, bez bremena osudu, ktorý im kládol svet.
Matarochi, na rozdiel od svojho staršieho brata, nikdy necítil tlak a bremená, ktoré na jeho brata hádzali poverčivý dedinčania, nemal v záujme vynikať. Práve naopak najlepšie sa cítil sám v tichu a prírode, kde jeho myšlienky mohli voľne rásť bez prekážok. Jeho detstvo bolo plné hier v lese, kde si on a Tamako často vymýšľali príbehy o hrdinoch, ktorí chránili svet pred zlom. Hoci Matarochi často zostával v tieni Kenda, jeho láska k prírode a jednoduchým veciam mu dávala pocit pokoja, ktorý mu pomáhal prekonať vnútorné pochybnosti.
Matarochi, bol jednoducho tichý a rezervovaný, často sa skrýval v Kendovom tieňa. S jeho jemnou povahou sa zriedka zapájal do hier a radostí ostatných detí. Kým Kendo bol stredobodom pozornosti, Matarochi sa vždy cítil menej výnimočný. Tento pocit ho však nikdy neodradil; naopak, posilnil jeho vieru, že jeho cesta bude iná.
Najmladšia zo súrodencov, Tamako, bola úplne iná než jej bratia. So svojou nevinnosťou a nenastaviteľným smiechom bola srdcom domácnosti. Vždy našla spôsob, ako zdvihnúť náladu a šíriť radosť. Jej odvaha ju robila nebojácnou, a hoci bola mladšia, ako Kendo a Matarochi, jej duch bol silný. Niekedy sa zdalo, že ona je jediná, ktorá dokáže priniesť svetlo aj do najtemnejších chvíľ.
Katsura a Anri sa snažili vychovávať svoje deti podľa rovnakých hodnôt – ceniť si rodinu, prírodu a svoje korene. Kendo sa však vždy cítil, ako prirodzený vodca. Ako najstarší syn niesol zodpovednosť za ochranu svojich mladších súrodencov, a to sa stalo jeho životnou misiou. Kedykoľvek sa Matarochi cítil osamelý alebo neistý, Kendo bol vždy pri ňom, aby ho povzbudil.
„Nemusíš byť, ako ja, Matarochi,“ často hovoril. „Ale vždy sa postav za to, čo je správne. A ja tu budem, aby som ťa chránil.“
Kendo sa naučil, že chrániť svoju rodinu nie je len o boji, ale aj o ukazovaní lásky, trpezlivosti a pochopenia. Jeho vzťah s Matarochim bol jedinečný Kendo vedel, že jeho brat nikdy nebude hľadať pozornosť, ale zároveň rozumel tomu, že v Matarochim sa skrýva sila, ktorú ešte len musí objaviť.
Život v Mitsuky bol pokojný a plný lásky. Matarochi, Kendo a Tamako vyrastali obklopení prírodou, v harmónii so všetkým okolo nich. Kendo sa vždy staral, aby jeho mladší súrodenci cítili bezpečie. Bol ich oporou, aj keď si nikdy nebol úplne istý, čo to znamená byť vyvoleným. Pre neho bolo najdôležitejšie mať rodinu, ktorú môže chrániť.
Aj keď bol Kendo vyvolený, nikdy nechcel byť považovaný za hrdinu. Svoju úlohu prijímal s pokorou, ale tiež vedel, že jedného dňa sa jeho cesta môže zmeniť. A Matarochi? Jeho osud bol stále zahalený tajomstvom. S každým dňom v ňom rástla nová sila – sila, ktorú sa ešte len musel naučiť ovládať.
Barbarský útok:
Roky plynuli a život v dedine Mitsuky pokračoval nezmenený. Kendo, teraz sedemnásťročný, vyrástol do silného a pekného mladého muža, vždy pripraveného chrániť svoju rodinu. Matarochi, lem nedávno oslavoval 15 narodeniny a začínal prebúdzať svoju pravú silu, aj keď stále čelil pochybnostiam o tom, akú úlohu v živote bude hrať. Tamako, ktorá mala 12 rokov, zostávala živím a neúnavním dievčaťom vždy, prinášajúcou svetlo a smiech do každodenného života. Rodina bola silne, prepojená neviditeľnou, ale nerozlučnou väzbou.
Bolo to v noci, keď sa dedina pripravovala na slávnosť svetla rituál, ktorý mal priniesť požehnanie a prosperitu na nadchádzajúci rok. Obyvatelia sa zišli na námestí, tancovali, spievali a pripravovali jedlo, ktoré sa malo podávať počas osláv. Katsura, Anri a ich deti sedeli vo svojom dome, nadšení pre deň, ktorý mal prísť. Kendo stál pri okne, pozorujúci svetlá na horizonte, ktoré naznačovali príchod obyvateľov zo susedných oblastí. Radosť v dedine však netrvala dlho. Zrazu zazneli poplašné zvony, ktoré signalizovali, že niečo nie je v poriadku. Hlasné krikľavé zvuky sa ozvali z diaľky a čoskoro sa na horizonte objavili barbari – skupina divokých bojovníkov putujú ich na koňoch z krajiny do krajiny. Ich oči horeli túžbou po moci a ich zbrane meče, luky a ďalšie zbrane sa týčili majestátne v ich rukách – boli pripravené na boj. Dedina sa ponorila do chaosu, keď barbari začali ničiť majetok a útočiť na nevinných obyvateľov.
Kendo, ktorý okamžite pocítil nebezpečenstvo, zobral svoju nádhernú katana a utekal k východu. “Tamako, Matarochi, schovajte sa!” zavolal s pokojom, ale pevným hlasom, uistil sa, že jeho slová dosiahli jeho mladších súrodencov. Kendo bol pripravený čeliť nepriateľovi čelom, ale najdôležitejšie pre neho bolo, aby bola jeho rodina v bezpečí.
Matarochi okamžite pozrel na Kenda, ktorý už mal pripravenú svoju zbraň. V jeho očiach bolo niečo iné než strach, ale odhodlanie po Kendovom boku stali jeho rodičia pevné držiaci katani vtej chvíli vedel, že je čas na niečo viac, než len pozerať sa zo strán. “Otci prihovoril sa Matarochi svojmu otcovi stojacimi vedľa Kenda, ja… ja to zvládnem,” povedal, aj keď vedel, že jeho schopnosti sú stále na začiatku. Ale jeho odhodlanie a silný pocit zodpovednosti za svoju rodinu ho hnali vpred.
“Nie, Matarochi,” odpovedal mu otec pevne, no zároveň nežne. “Schovaj sa a buď v bezpečí. My sa o to postaráme.”
Tamako, vždy odvážna a plná života, sa však nechcela tak ľahko vzdať. “Chcem pomôcť!” zvolala. “Nenechám vás bojovať samých!” Jej hlas bol plný odhodlania, aj keď vedela, že čelí veľkému nebezpečenstvu. Jej srdce bilo rýchlo, ale nič ju nezastavilo.
Otec s mamou sa na ňu pozreli s láskou, ale aj starosťou. “Nie teraz, Tamako. Musíš ostať v bezpečí.”
Matarochi a Tamako sa rýchlo presunuli na zadnú časť domu, kde našli malý úkryt. Tamako stála vpredu a vykúkala cez polootvorené dvere do ukrytú a pozorovala bojovníkov, ktorí boli len pár krokov od dediny. Cítila, ako jej adrenalín stúpa, ale vedela, že musí zostať ticho a čakať. Matarochi sedel na zemi, hlavu sklonenú, myšlienky rozptýlené. Toto bola prvýkrát, čo čelil takémuto nebezpečenstvu. Vedel, že má v sebe určitú silu, ale ešte sa nenaučil, ako ju ovládať. Chaos, ktorý sa odohrával pred jeho očami, sa mu zdal, ako skúška. Jeho brat Kendo, jeho vzor a ochranca, bojoval – ale čo môže on urobiť? Ako môže pomôcť?
Kendo stál v čele skupiny obyvateľov, ktorí sa pripravovali na boj. Vedel, že dedina nemá šancu proti barbarom, pokiaľ nebudú organizovaní a pripravení brániť sa zodpovedne. “Držte sa pohromade! Bráňte svoje domi a deti!” Kendo zvolal, povzbudzujúc obyvateľov, ktorí začali tvoriť obrannú líniu.
