Získaj si ma
Compartir con tus amigos
Personalizar legibilidad

Získaj si ma

Todos los derechos reservados ©

Sinopsis

Sid, druháčka na strednej so záľubou nechať si po sebe skákať a po večeroch brnkať na ukulele, je vyslaná na modelové zasadnutie parlamentu do celkom nového mesta, kde nikoho nepozná. Očakáva nekonečné politické debaty a príliš múdrych chlapcov, ale namiesto toho hneď v prvý deň pomôže zvrátiť katastrofu. Nakoniec to možno nebude len o politike.

Genero:
Romance,Humor
Autor/a:
B
Estado:
hace 6 años
Capítulos:
1
Rating
n/a
Clasificación por edades:
13+

1. Ako som vstúpila do jamy levovej

Stojím tu pred presklennou budovou a okolo mňa frčia autá. Medzi prstami žmolím kus vreckovky, ktorý mal pôvodne slúžiť na niečo iné, ale teraz je to to jediné, čo ma chráni pred kompletným zrútením.

Zvyčajne nebývam takáto nervózna. Dokážem sa prispôsobiť hocijakej bizardnej situácie, z problémov vycúvam vždy s úsmevom, ale dnes... Nechcela som tu byť a cítim sa taká nepripravená ako ešte nikdy v živote, ale čo už len zmôžem, keď som tu bola vyslaná ako obetný baránok?

Dnešné ráno akoby ma len utvrdzovalo v tom, že to bol zlý nápad - do kávy som si nasypala priveľa cukru, otcove auto nešlo naštartovať, takže som meškala, a vlasy sa mi po novom šampóne tak zaplietli, že ich len mama ešte v polospánku dokázala rozpliesť. Áno, nemusíte mi hovoriť, že bol zlý nápad sem ísť. Kde vlastne? Nuž, poďme sa pozrieť dovnútra.

Zatlačím do dverí dvakrát väčších ako ja a ocitnem sa v dlhej chodbe. Opätky mi na kamennej podlahe hlasno klopkajú a kvôli kamenným stenám je tu príšerná zima, hoci vonku je jasný deň a teplo.

Hneď ako vojdem, sa mi do uší dostane hlasná vrava. Idem teda za zvukom, zabočím doprava a uvidím otvorené dvere, pri ktorých sú nasúkaní nejakí ľudia. Jedno dievča sa otočí, zrejme ma počulo prichádzať, a s prstom na perách mi naznačí, aby som podišla bližšie.

Keď tak spravím, spoznám v nej dievča, s ktorým som si písala - zasvätila ma do celej tejto veci, hoci stále mám problém pochopiť jej. Nakuknem ponad jej plece a naskytne sa mi dychberúci pohľad.

Obrovská miestnosť s vysokým presklenným stropom, cez ktorú preniká masa svetla. Sedačky sú usporiadané terasovito, ako na prednáškach na vysokej škole, a každá jedna je obsadená. Musí tu byť aspoň 500 ľudí, ak nie viac.

Prechádzam z tváre na tvár, ale nikoho nespoznávam, čo ma neprekvapuje. Nie som odtiaľto a popravde, nikdy som toto mesto ani poriadne nenavštívila. Obrátim hlavu k pódiu a uvidím vysokého chlapca so sebavedomým úsmevom, ako číta z vopred pripraveného papiera.

„Minulý ročník bol pre nás veľkým úspechom a dovolím si za organizačný tým povedať, že taký očakávame aj tento rok. Máme tu skvelé tímy, nových členov s veľkým potencionálom, ale aj veteránov, ktorí nás iste obdaria svojimi skúsenosťami. Nezabudnite, že ak máte nejaké pripomienky, pokojne ma vyhľadajte a už si to nejako vydiskutujeme,“ žmurkne a sálou sa otrasie smiech. Nechápavo nadvihnem obočie, pretože netuším, o čom hovorí. Toto sa mi asi bude stávať často.

Chlapec predá slovo útlej blondýnke, ktorá s ním viditeľne zdieľa črty tváre. Zrejme sestra. Jej hlas je rovnako vyrovnaný ako predošlého chlapca, hovorí s ľahkosťou a istotou.

„Takisto nezabúdajme na našich verných pomocníkov, ktorí vám aj tento rok budú zabezpečovať stravu, utierať po vás, keď sa tu zase strhne horúca vrava a vy budete prskať na všetky strany, takže poprosím vopred potlesk našim hrdinom,“ vtedy otočí hlavu smerom ku mne, čiže k nám, keďže sme tu očividne všetci postavení v jednom kútiku.

Sála nám zatlieska a ja sa trochu začervenám z toľkej pozornosti, hoci ma za všetkými ledva vidno.

Tak, a je to tu. Som tu niečo ako upratovačka, servírka a z e-mailu dievčaťa vedľa mňa často aj osobná poradkyňa. Kto by bol povedal, že toto všetko bude treba na simulovanom parlamente?

Keď potlesk utíchne, nasleduje polhodina ďalších inštrukcii, avšak nie pre nás, a tak nás, Stela, dievča, s ktorým sa ako-tak poznám, zavedie do menšej miestnosti. Je v nej všetko od vlhčených obrúskov, čistiacich prostriedkov, krabičiek na jedlo až po kilá čistých A-4-kových papierov. Pre niekoho raj, mne sa z toho zatočila hlava.

Stela nadšene tleskla, čím si získala našu pozornosť. „Vítam vás tu a je mi potešením, že sme sa tu takto stretli. Všetci ste tu noví, takže ak niečo potrebujete, obráťte sa na mňa. Som vám k službám 24 hodín denne, okrem ôsmej hodine večer, vtedy chodím vyvenčiť frajera,“ uškrnie sa a zo mňa vyjde tiché uchechtnutie.

Vysvetlí nám ako to tu chodí a čo vlastne budeme robiť. Kedy podávať jedlo, kedy chodiť upratovať, ale hlavne - ako sa nedať udupať.

„Napriek tomu, čo Kubo hovoril, veľa veteránov sú skutoční veteráni v tom zmysle, že do vás budú zabŕdať, akoby ste boli niečo menej. Teraz, nie vždy som pri vás, aby som to s ním vyriešila, hoci ma to skutočne mrzí, takže sa nebojte postaviť sa za seba a dať mu najavo, kto je tu zodpovedný za jedlo,“ usmeje sa potmehúdsky a s takým úsmevom si ju viem živo predstaviť, ako niekomu uleje trošku preháňadla do parížského šalátu.

„A teraz šup-šup do práce!“ opäť zatlieska a všetci sa neistými krokmi rozídu do všetkých strán.

Ako sa načahujem za navlhčenými obrúskami, Stela ma chytí za rameno, akoby sme boli dlhoročné kamarátky. Až teraz si všimnem, že má modré oči s hnedými fliačikmi pri zreniciach.

„Sidónia, však?“ usmeje sa priateľsky a ja prekvapene prikývnem, hoci v duchu si povzdychnem. Nemám rada, keď ma oslovujú celým menom.

„Ale preferujem Sid. Sidónia znie príliš formálne.“

Stela chápavo prikývne.

„Pozri, viem, že to bude znieť možno zvláštne, ale od tvojej učiteľky som sa dozvedela, že vieš celkom dobre hrať na ukulele, že?“

Takmer vyprsknem do smiechu. Takúto otázku som teda rozhodne nečakala.

„Hrám zopár rokov, ale nie je to nič profesionálne, skôr len moje obľúbené pesničky. Prečo? Mám ostatným hrať, zatiaľ čo budú utierať stoly?“ nadhodím s úsmevom a ona sa zasmeje.

„V tom ti, samozrejme, nebudem brániť, aspoň to tu nebude stále len o politike. Ale je tu niekto, kto by potreboval presne tvoju pomoc.“





¡Cuéntale a B lo que piensas sobre este capítulo!

Otras recomendaciones

La favorita de la profesora

Jud: Historia corta con buen desarrollo y ritmo

Leer ahora
Nuestro Amor

San: Es una novela muy envolvente, en cada capítulo te atrapa más y más esta muy interesante!! Espero terminarla sin ningún inconveniente!!

Leer ahora
Dame Una Oportunidad ~ kookmin

Ana: Me gustó,al principio llore,mil gracias por la historia

Leer ahora
Vuelve a mi

Hildaaaa: Me ha gustado mucho pero creo que se necesitaban más contexto o como capítulos del pasado.

Leer ahora
Mi hermosa pesadilla

Diana Rodríguez Hernández: Me gusta mucho la historia

Leer ahora
Marido y mujer, ¡solo en papel!

Claudia: Hgytvbggghhhhhh Hu yhhhhhhyh

Leer ahora
La Conquista del Alfa

Mariela: Me gustaría saber cómo continúa !!

Leer ahora
HASTA QUE LA VENGANZA NOS SEPARE

Cesia: Muy buena novela, me atrapó desde de él inicio solo de repente repite los mismos diálogos de expresión pero sería algo normal.

Leer ahora